.JPG)
potulky Malými Karpatami
Naplánovaná túra,nakoniec nikto nemohol,tak sme išli len traja : ja, Ondro,Lucka. Začiatok o 10:15, naplánovaná trať Zabité-Sklená huta- Sološnica?... Okolo 13:00 sme si dali "obednú prestávku" na Sklenej hute,kde sme sa rozhodli,že vídeme na Vápennú. A tak sme teda išli išli až sme sa vyšplhali na Vápennú. Krátke gate a cestička cez žihľavu,no poteší :) Hore som vypustila hyeny,aby sme sa tam spoločnými silami nezabili. Zrazu štekot Freda ...Tak sme tam nabehli,Freda vytiahli,lebo nemohol vyskočiť a Amandy nikde. No neprajem nikomu zažiť také stresy,že mu spadol pes zo skál. Po chvílke hučania, sme našli miesto,kde sa dalo ako tak zliezť pod skaly,no ako sme začali schádzať dolu,malá princezná sa objavila. Tak som si vydýchla a s radosťou ju vystískala... tú nezodpovednosť by som si asi vyčítala do konca života,keby sa niečo ozaj stane...Potom sme už teda zišli dole,pozreli tabuľky a zistili sme ,že Amonova lúka je len 50 minút. Tak sme teda neváhali a išli tam,že veď odtiaľ pôjdeme rovno na Sklenú hutu a domov. Teda Amonova lúka bola fakt zakliato ďaleko,ale predsa sme ju našli. Tam sme teda dali ďalšiu pauzu a už sme plánovali o koľkej budeme doma. Len čo Amon nechcel,tabuľky boli otočené všelijak a my sme sa vybrali nesprávnym smerom :D Dostali sme sa na tzv. Monrepos,kde sme uvažovali čo ďalej. Šlapať hore a tak ďaleko späť? Nie. Plavecký Mikuláš 1 hodina a 15 minút.Ideme. Tak teda cestou do Mikuláša sme našli ešte jednu jaskyňu,ku ktorej sme sa samozrejme museli vyšplhať. Potom sme sa už poponáhľali do Mikuláša,kde Lucku čakali rodičia,my s Ondrom ako správni psychopati sme sa rozhodli,že pôjdeme peši ďalej. O 19:00 sme teda v miestnom šenku doplnili zásoby jedla a pokračovali sme ďalej. Pôvodný plán bol prejsť to šrégom,no keď sme našli tabuľku,že Čierna skala 1hodina a 10 minút,tak sme sa vydali tam,keď to tam už poznám. "Kúsok" od Jahodníka.No ale teda poriadny stupák hore to bol ... ale keď zrazu kríčím "aha to sme na tých skalách,kam sme chceli niekedy ísť",tak sme boli taaaaaakí šťastníííííí a utekali sa pokochať krásnym výhľadom :) Bolo už trošku dosť hodín,tak bolo treba makať ďalej.Niečo pred 21:00 sme konečne dorazili na Čiernu skalu,kde sme ešte taktiež mali aký taký výhľad.Podpísali sme sa ešte do knihy a šup šup dole...už bola skoro tma a zostup dole po tých mokrých kameňoch s ťahajúcimi psami bol boj o rozbitú hlavu :D Ale žijeme. Slniečko zašlo,tma ako v noci v horách a my ešte asi hodinu cesty pred sebou. Značky sa teda sledoivali zaujímavo,keďže nás nenapadlo zobrať baterku. Veď kto by to bol povedal,že o 22:00 budeme ešte v horách? :D Najlepšia bola cestička cez podmočenú lúku,keď sme všade naokolo videli len tmu.Našli sme jednu cestičku,tak sme sa vidali po nej. Našťastie som na čiernej skale už bola,tak sa mi cesta zdala nesprávna.Vrátili sme sa teda,vydali sa na správnu cestu a za chvílu hurááááá civilizácia....Jahodník... A už teda len nejakých 10km po asfaltke a sme doma...Poteší nie? :D Ale teda tá asfaltka to bol zabijak. O 23.00 sme prišli do Horných Orešian,kde sme už boli na pokraji síl,tak sme zasadli na zastávku,že dáme pauzu. A zrazu "to bol môj brat" ,tak som rýchlo zavolala a mala som pravdu.Bratríček sa ešte otočil,zobral nás tulákov a ušetrili sme sa o 4km :DKeď som to tak zrátala ,vyšlo mi to približne na 55km a 13hodín. No sme machri :D Po príchode domov nohy boleli,ale ráno akoby som nikde nebola :) Bola to fakt parádna túra,so všetkým ako sa patrí. Už už tešíme nabudúce hehehe
fotky:chlapci.rajce.idnes.cz/23.7.11_tura_Male_Karpaty
